Bylinky, rastlinky to je niečo, čo ma pred pár rokmi chytilo naozaj za srdce. Nie je ročného obdobia (snáď len zima), kedy by som niečo nezbierala. Kedy by som nevyužila aj krátku prechádzku v hore alebo po lúke na to, aby som zobrala domov aj nejaké bylinky, na ktoré mi padne pohľad. Ktoré mi len tak cinknú do nosa, ako sa hovorilo v popoluške. Isto ste to videli.
Bylinky ma nebavili od malička. Viem, že sme niečo v detstve zbierali, ale bolo to skôr preto, že sa muselo a nie preto, že by ma to napĺňalo alebo bavilo. Chcela som, aby sme mali čajík na zimu, ale nebola to moja zábavka, ale skôr mojej maminy.
Keď som však spoznala svojho súčasného priateľa, tak ma dokázal tak nadchnúť, že s ním mi všetko začalo dávať zmysel. Bez jeho podpory neviem, či by som sa vedela orientovať v bylinkách tak ako dnes. Hoci jeho k tomu lákala skôr predstava zárobku, mňa bavilo objavovať nové a nové druhy byliniek. Doniesť si nejakú bylinku, rastlinku z lúky domov a doma zistiť, čo je to za bylinku. Alebo si len všímať okolie, aké bylinky sa skrývajú pri našom dome, na lúkach a v ktorom období ich viem nájsť. Tak jednoduché veci a pritom tak užitočné ma začali lákať čoraz viac. Potom som sa od byliniek dostala až ku kozmetike vyrábanej doma a odvtedy sa v tom zlepšujem, študujem a baví ma to.
Nezáleží od toho, čím ste keď ste malí, ale záleží od toho, akých ľudí stretnete vo svojom a kam vás dokážu nasmerovať. Ja som veľmi vďačná, že mám svojho súčasného priateľa, teraz už snúbenca a za to, že ma dokázal nasmerovať tým správnym smerom. Bez neho by som sa nebola začala zaoberať bylinkami, zdravým životným štýlom a určite by som bez neho nezačala sama behávať. Ďakujem, Dušan, že si zo mňa spravil takého človeka, akým teraz som. Hoci, verím, že základ bol dobrý, ale určite som potrebovala tvoju podporu, aby som s niečím vôbec začala.